Pred niekolkymi dnami v bratislavskom vydavatelstve Kalligram vysla kniha "Jazyk a kognicia", ktorej editormi su Jan Rybar, Vlado Kvasnicka a Igor Farkas. Jedna sa uz o druhu kniznu publikaciu tejto skupiny autorov (v r. 2002 vysla kniha "Kognitivne vedy"), ktora v Bratislave rozvija kognitivnu vedu.
Jednotlive kapitoly monografie, usporiadane do troch zakladnych oblasti, sa orientuju na
rozne oblasti jazykovej schopnosti cloveka. Mozno ich zatriedit podla pohladu na jazyk,
alebo podla toho, ci pristup ma charakter empiricky alebo vypoctovy.
Prvu oblast tvoria prevazne teoreticke kapitoly s lingvistickou a psychologickou
tematikou. Kapitola J. Dolnika patri do oblasti teoretickej lingvistiky, zaobera sa
niektorymi aspektami vznikajucej kognitivno-lingvistickej teorie jazykoveho systemu.
J. Rybar sa v kapitole o akvizicii jazyka u dietata zameriava predovsetkym na vrodene
faktory jazykovej kompetentnosti. M. Kanovsky sa venuje informacno - semantickej teorii
pojmov. D. Rybarova referuje o vysledkoch aktualneho empirickeho psycholingvistickeho
vyskumu. J. Sefranek sa zaobera teoriou vyznamov, zalozenou na rozlisovacich kriteriach.
Druhu oblast tvoria prace zamerane na neurovedne predpoklady a neuralne korelaty
roznych jazykovych funkcii cloveka. Do tejto skupiny patri kapitola dvojice autorov Andreja
Krala a Abela Krala a kapitola L. Benuskovej.
Do tretej oblasti su zaradene kapitoly s vypoctovym pristupom, co ilustruje rastuci
vyznam tohto pristupu nielen pri vyskume jazyka ale aj v kognitivnej vede. I. Farkas sa
vo svojej kapitole zaobera v konekcionistickym modelovani jazyka a M. Markosova modeluje
slovnu zasobu pomocou v sucasnosti velmi popularnej teorie maleho sveta. M. Takac sa venuje modelovaniu kulturneho prenosu a jeho ulohy v evolucii jazyka. V. Kvasnicka a J. Pospichal studuju evoluciu univerzalnej gramatiky a davaju ju do interakcie s procesom ontogenezy jazyka (koevolucne memeticke modely). Do tejto skupiny patri aj kapitola J. Kelemena venovana formalnym gramatikam a niektorym suvislostiam s vyskumom v oblasti umeleho zivota a kognitivnej vedy.
Kognitivny pristup nie je uzatvoreny ziadnej oblasti dotykajucej sa problematiky jazyka. Je potesitelne, ze sa zacina uplatnovat aj v oblastiach, kde by sme to na prvy pohlad
neocakavali. Prikladom toho je kapitola brnianskej teatrologicky J. Horakovej, ktora sa snazi tento pristup aplikovat v oblasti divadelnej vedy.
Vlado Kvasnicka
http://skv.cogscience.info/v2/article.php?story=20050322171036220